Zubný kameň a dentálna hygiena: prečo a ako často

Aj keď si zuby čistíte svedomito dvakrát denne, pri preventívnej prehliadke vám zubár môže povedať, že máte zubný kameň. Nie je to výčitka ani znak nedbalosti. Zubný kameň sa časom vytvorí takmer u každého a domáca starostlivosť ho dokáže len spomaliť, nie úplne zastaviť. Práve preto existuje dentálna hygiena. V tomto článku vysvetľujeme, čo zubný kameň je, prečo na ňom záleží, ako prebieha profesionálne čistenie a ako často ho zaradiť do svojho kalendára.

Čo je zubný kameň a ako vzniká

Na povrchu zubov sa neustále tvorí mäkký, lepkavý povlak nazývaný zubný plak. Je to tenká vrstva baktérií, zvyškov potravy a látok zo slín. Ak plak včas neodstránite kefkou a medzizubnými pomôckami, začnú sa do neho ukladať minerály zo slín. Povlak postupne tvrdne a mení sa na zubný kameň.

Zubný kameň býva žltkastý, sivý alebo hnedastý a najčastejšie sa usádza:

• na vnútornej strane dolných predných zubov,
• na vonkajšej strane horných stoličiek,
• pozdĺž okraja ďasien a v medzizubných priestoroch,
• pod okrajom ďasna, kde ho voľným okom vôbec nevidno.

Rýchlosť tvorby je u každého iná. Závisí od zloženia slín, stravovania, fajčenia, postavenia zubov aj od toho, ako dôkladne si čistíte medzizubné priestory.

Prečo zubný kameň nie je len estetický problém

Mnohí ľudia vnímajú zubný kameň ako kozmetickú vadu. V skutočnosti ide najmä o zdravotnú otázku. Drsný povrch kameňa je ideálnym miestom, kde sa zachytáva ďalší plak, a ten dráždi ďasná. Výsledkom môže byť:

• zápal ďasien – ďasná sú červené, opuchnuté a krvácajú pri čistení,
• nepríjemný zápach z úst, ktorý nezmizne ani po vyčistení zubov,
• ustupovanie ďasien a citlivé krčky zubov,
• ochorenie parodontu, pri ktorom sa postupne poškodzujú tkanivá držiace zub v čeľusti.

Zápal ďasien je v počiatočnom štádiu vratný. Ak sa však nerieši, môže prejsť do závažnejšej formy, ktorá je oveľa náročnejšia na liečbu. Pravidelné odstraňovanie zubného kameňa je preto jedným z najjednoduchších spôsobov prevencie.

Prečo kameň neodstránite doma

Zubný kameň je pevne prichytený k povrchu zuba. Zubná kefka, pasta ani ústna voda ho nedokážu odstrániť. Bielacie pasty alebo rôzne domáce triky so sódou bikarbónou môžu naopak poškodiť sklovinu alebo podráždiť ďasná. Rovnako neodporúčame pokúšať sa kameň oškrabávať ostrými predmetmi – ľahko si poraníte ďasno a kameň pod jeho okrajom aj tak nezasiahnete.

Doma však môžete urobiť veľa pre to, aby sa kameň tvoril pomalšie. Kľúčom je dôkladné a pravidelné odstraňovanie mäkkého plaku skôr, ako stihne stvrdnúť.

Ako prebieha dentálna hygiena

Profesionálnu hygienu vykonáva dentálna hygienistka alebo zubný lekár. Návšteva zvyčajne prebieha v niekoľkých krokoch:

1. Kontrola stavu ústnej dutiny – posúdenie ďasien, množstva plaku a kameňa, prípadne zmeranie hĺbky ďasnových vačkov.
2. Odstránenie zubného kameňa – ultrazvukovým prístrojom a jemnými ručnými nástrojmi, a to nad ďasnom aj tesne pod jeho okrajom.
3. Odstránenie pigmentov – napríklad zafarbení od kávy, čaju alebo fajčenia, často pomocou jemného prášku a vody.
4. Leštenie – vyhladenie povrchu zubov, aby sa na ne plak menej ľahko prichytával.
5. Individuálne poradenstvo – ukážka správnej techniky čistenia a výber vhodných medzizubných pomôcok.

Ošetrenie väčšinou nie je bolestivé. Ak máte citlivé zuby alebo zapálené ďasná, môžete cítiť nepríjemné pocity. Povedzte o tom vopred – hygienistka môže postup prispôsobiť. Mierne krvácanie ďasien počas zákroku a krátko po ňom je bežné a zvyčajne rýchlo ustúpi.

Ako často chodiť na dentálnu hygienu

Univerzálny interval neexistuje. Pre mnohých dospelých je rozumné absolvovať dentálnu hygienu približne raz za šesť mesiacov, často spolu s preventívnou prehliadkou. Niektorým ľuďom však odborník odporučí častejšie návštevy, napríklad ak:

• sa im zubný kameň tvorí rýchlo,
• majú sklon k zápalu ďasien alebo ochorenie parodontu,
• fajčia,
• nosia fixný strojček, majú implantáty alebo rozsiahle protetické náhrady,
• majú celkové ochorenie, ktoré môže ovplyvniť zdravie ďasien,
• sú tehotné, keďže v tomto období býva ďasno citlivejšie.

Naopak, ak máte dlhodobo zdravé ďasná a kameň sa vám tvorí len minimálne, môže vám stačiť aj menej častá hygiena. O vhodnom intervale je najlepšie rozhodnúť spolu s vaším zubárom alebo hygienistkou.

Domáca starostlivosť, ktorá spomalí tvorbu kameňa

• Čistite si zuby dvakrát denne aspoň dve minúty mäkkou kefkou a zubnou pastou s fluoridom.
• Aspoň raz denne vyčistite medzizubné priestory – medzizubnými kefkami alebo zubnou niťou podľa odporúčania.
• Kefku smerujte aj na okraj ďasna, kde sa plak hromadí najviac.
• Kefku alebo hlavicu meňte približne každé tri mesiace, prípadne skôr, ak sa štetiny roztrápia.
• Obmedzte časté maškrtenie a sladké nápoje počas dňa.
• Ak fajčíte, zvážte s lekárom možnosti, ako prestať – prospeje to ďasnám aj celému telu.

Časté otázky

Bolí odstraňovanie zubného kameňa?

Väčšina ľudí ho vníma skôr ako nepríjemné než bolestivé. Pri citlivých zuboch alebo väčšom množstve kameňa pod ďasnom sa dá dohodnúť šetrnejší postup alebo lokálne znecitlivenie.

Môže dentálna hygiena poškodiť sklovinu?

Pri správnom prevedení nie. Nástroje sú určené na odstránenie usadenín, nie zdravej skloviny. Po zákroku môžu byť zuby krátko citlivejšie, čo zvyčajne do niekoľkých dní odznie.

Mám ísť na hygienu, aj keď mi ďasná krvácajú?

Áno, práve vtedy je návšteva dôležitá. Krvácanie ďasien je často prvým znakom zápalu, ktorý súvisí s plakom a kameňom. Odborník posúdi príčinu a odporučí ďalší postup.

Tento článok má všeobecný informačný charakter a nenahrádza vyšetrenie u zubného lekára.